Cestopisy > Svet
MOTO DOVOLENKA - NÓRSKO (2014)
Tak, toto je asi vytúžená dovolenka každého motorkára. Úžasných pár tisíc kilometrov, nádherná príroda a veeľa zážitkov. Keďže sú to naše spomienky (niektoré aj užitočné, ostatné pre našu starobu), pre info len o trasách, stačí kliknúť na zelené odkazy.
SPOLU: 8308 km.
DEŇ 1: Bratislava - Hamburg
KM: autovlak.
Úspešne pobalení, dokonca bez prídavného šulca, vyrážame na autovlak z
Viedne do Hamburgu. Malá diskusia so skupinkou rakúskych harleyákov, ktorí tiež
smerujú do Nórska. Kabína deluxe je super, vlastné wc aj kúpeľňa. Spalo sa dobre
až na rachot vlaku.
DEŇ 2: Hamburg - Snekkersten (Dánsko)
Berieme rýchlo presun po diaľnici a trajektom. Prvá pumpa v Dánsku - párečky. Skončili sme na hranici Dánska a Švédska. Od Švédska nás delí 25 minút trajektom. Počasie 30 stupňov, slnečno. Hotel pekný so spa, nejaká šéfka nás zastavuje, aby sme to kľudne zaparkovali rovno k budove. Česká firma robila na terase grilovačku, my sme sa rozhodli ísť na večeru do mesta. Večera vynikajúca, prvý morský čert (monkfisch) na tanieri.
DEŇ 3: Snekkersten - Kungshamn
Stále je to pre nás presun do našej destinácie Nórsko, takže diaľnica, pumpa - nákup tabaku. Hotel máme v malej dedinke pri Smogene. Malý romantický hotel pri vode so slnečnou terasou. Na večeru odchádzame do Smogenu, kde si najprv dávame pohár Amarone v bare. Na uliciach a v podnikoch je veľa opitých družných. Na večeru mám svoj prvý tanier príšer. :-)
DEŇ 4: Kungshamn - Oslo
Diaľnica. Po ceste ešte vo Švédsku odbočujeme na vyznačený bod záujmu – nejaká pevnosť, že si tam dáme kafe. Pri príchode zisťujeme, že sme v mestečku, kde sme bývali pred rokom na trase po Švédsku. Na obed naše obľúbené - Räksmorgas (my sme si to nazvali Ratzmatzka). Príchod do Osla: cesty zamotané, ale dali sme úspešný výjazd k hotelu Fregatten na kopci pod skokanským mostíkom. Pekný hotel s krásnymi výhľadmi na Oslo. Motorky nechávame pred hotelom. Večera - dobrý bufet.
DEŇ 5: Oslo - Lom
Ráno si nájdeme na motorkách pozdrav z hotela, že majú aj podzemné parkovisko. Prvých cca 80 km po diaľnici, potom už cez krajinu. Týmto začíname našu prvú oficiálnu trasu po Nórsku. Dážď nás chytá od Lillehameru až po hotel. Cesty krivé, rozbité. Napriek tomu veľmi dobrá jazda, zákruty, lesy, hory. Kafe na pase – Helvete Kiosk-Kafe. Príchod do hotela v daždi. Motorky straašne špinavé a my tiež. Najľahšie umytie nepremokov je vliezť s nimi do sprchy. :-) Hotel je pekný, dobrá večera z miestnych farmárskych produktov.
DEŇ 6: Lom - Molde
Ráno začíname návštevou známej pekárne, kafe, koláčik. Vyrážame smerom na Geiranger. Vyzerá, že nebude pršať. Od Lomu vedie aj cesta č.55 k horám: najväčšie združenie dvojtisícoviek. My ideme smerom Geirangerfjord. Úžasná cesta cez hory. Hneď na začiatku cesty č.63 – Geiranger, je odbočka – platená, na kopec – Dalsnibba Utsiktspunkt. Serpentíny, vyhliadka nad fjordom, prvé suveníry. Určite sa oplatí minúť tých pár drobných. Cesta do Geirangeru je pekná, kľukatá, všetkých obehujeme. Geiranger je mestečko s obchodíkmi, kaviarňami, zaoceánska loď parkuje vo fjorde. Kupujem si svojho prvého spolucestovateľa - trolla. Po zjazde cesty z Geirangeru ideme na trajekt, za ním pumpa a samozrejme naše prvé umytie motoriek. Krásna cesta pokračuje cez hory až po Trollstiegen = cesta trollov. V obchode so suvenírmi je predavačom študent zo Slovenska. Pešo sa vydávame na vyhliadku a aha, cesta trolov je priamo pod nami. Vyhliadka je vysunutá nad priepasť. Cesta dole plná vracákov. Sme už na západnom pobreží, ktoré je plné fjordov a hôr.
Príchod do hotela, parkovanie zatiaľ na chodníku. Upgrade na izbu s balkónom. Na večeru mal Miško asi veľrybu ako predjedlo. Preparkovanie o 23:30, uvoľnilo sa miesto.
DEŇ 7: Molde - Orkanger
Po cca 40 km začína cesta Atlanterhasveien. V suvenír shope kupujeme magnetky. Celú túto nezvyčajnú cestu sme dali tam aj späť, aj oproti sebe, cez most. Je kratšia ako sa zdá na obrázkoch. Pokračujeme cestou popri fjordoch. Ubytovanie v hoteli, ktorého súčasťou je aj kaštieľ. Milý personál, zadarmo upgrade na izbu s balkónom. Je hrozne horúco, vyprali sme, všetko uschlo na balkóne. Večera v krátkych rukávoch. Vedľa hotela je nákupné centrum, kde o 21:00 začali asfaltovať parkovisko a cestu až do rána. Spať sa dalo. Zistli sme, že spyder RT má úplne zošúchané zadné brzdové platničky. BRP servis by mal byť 15km.
V knižke sme sa dočítali o ceste č.17, ktorá má byť zážitková a patrí medzi 100 ciest na svete s najkrajšími panorámami, tak si upravujeme navigačný. Zisťujeme si taktiež informácie o časoch na trajekty.
DEŇ 8: Orkanger - Bronnoysund
O 7:40 sme vyrazili do servisu. Ochotní boli akurát predať platničky a poradiť motorkárske servisy. Ideme do servisu BMW, kde sa ochotný personál púšťa do dobrodružstva výmeny platničiek na Spyderi. Spolu s naším servisákom na telefóne to dajú a môžeme pokračovať. Počas čakania som si oblepila kufre prvými cestovateľskými nálepkami.
O 13:40 vyrážame, 400 km pred sebou. 100 km po E6, potom odbočka na cestu č.17. Teplo až po odbočku, tam na pumpe mraky, dážď, búrka. A to sme si kúpili sťahováky na uchytenie búnd na zadné sedadlo. Vyrážame, aby sme sa jej vyhli, sem tam kvapky. Cesta č.17 je oveľa lepšia ako E6. Prázdna, kľukatá, výhľady na fjordy, mosty, tunely. Na začiatku sa zdá nudná, ale rýchlo sa prejaví jej nádhera.
Príchod do hotela, ktorý zvonku nevyzerá nič moc, ale izba je pekná. Večera pár metrov od hotela - rybia reštaurácia, laponský majitelia? Super ryby. V rádiu hrajú maďarskú pesničku. Vonku hmla, zima, ideme na izbu a po vybavení e-mailov spať.
Zajtra prekročíme severný polárny kruh, tak dúfam, že ho nájdeme :-)
DEŇ 9: Bronnyosund - Jektvik
Vyrážame pred ôsmou kvôli trajektom. Mláka pod RT, asi nič vážne, uvidíme neskôr. Zase nádherná cesta č.17. Úžasné výhľady, cesty, fjordy, meniace sa scenérie od lesov cez skalnaté hory, morské zátoky, ostrovy, horské pasy, vytesané horské tunely dlhé až 4 km a mosty cez fjordy. Inak žiadne zastávky čo by sa oplatili. Cestou 4x trajekt, na jeden sme sa len tak tak zmestili. Serpentíny, obehli sme aj motorkárov, keďže dávame zákruty lepšie :-) Tak im treba keď ma na trajekte nechceli pustiť do dverí :-) Naše prvé soby pri ceste! Dlhé aj 3 km kamenné tunely. Počas posledného trajektu prekračujeme severný polárny kruh, slnečné počasie 22-24 stupňov. Ubytovanie cca 600 m od vylodenia. Krásny mobilný domček. V miestnych potravinách si kupujeme večeru aj raňajky. Ako všade v Nórsku, nekúpite tu žiaden alkohol, dokonca ani nealko pivo. Domáci nám zo svojho náradia našiel šrubu na RT, ktorá niekde odpadla. Miško si stále búcha hlavu do vchodových dverí, tak som tam zavesila svojho trolla-bodyguarda :-)
DEŇ 10: Jektvik - Reine (Lofoty)
Dnes máme naplánovanú trasu z Jektviku do Reine, ktoré je už na súostroví Lofoty, ktoré vybieha do mora ako dlhý úzky poloostrov s vysokými horami.
Prechádzame poslednou časťou cesty č.17, ktorá znovu pokračuje cez úžasnú krajinu s vysokými štítmi a hlbokými priezračnými fjordami.
Cesta vedie okolo hôr s výhľadmi na ľadovce.
Našli sme odbočku vysoko do hôr k dvom vysokohorským priehradám, ku ktorým sa ide cez prekrásne údolia a dva tmavé tunely vysekané cez horu.
Na ceste č.17 sú jedny z najdlhších tunelov vysekaných do skál, od 2 do 7 km.
Po ceste sme sa zastavili v reštaurácii pri ceste na kávu a koláčik, ktorú vlastnili veľmi milí manželia. Doniesli nám ako pozornosť tradičný dezert - nórske wafle so smotanou a jahodovým džemom.
Nóri sú vo všeobecnosti dosť odmeraní, ale títo boli veľmi milí a príjemní.
Celý zbytok cesty č. 17 bol nádherný s úžasnými skoro prázdnymi cestami. Smerovali sme do mesta Bodo, z ktorého sme pokračovali 3-hodinovým trajektom na Lofoty.
Po príjazde na Lofoty sme sa ešte previezli na najjužnejší cíp, do dedinky s nazvom „A“.
Počasie sme dnes mali znovu nádherné, slnečné a teplé.
Sme ubytovaní v hoteli, ktorý je prerobený z bývalej rybárskej dedinky, veľmi krásny a príjemný komplex z typických rybárskych domčekov, stále v tradičnom duchu. Ubytovanie je v domčekoch, ktoré zapadajú do okolitej prírody s hotelovým štandardom. Krásne okolie so skalnatými štítmi stúpajúcimi do neba a morským pobrežím plným zátok a malebných zákutí.
Do slnečnej jednej po polnoci sme posedeli v reštaurácii na terase s miestnymi obyvateľmi a ochutnali miestny Aquavit.
DEŇ 11: Reine - Sandtorg
Dnes sme vyrazili na trasu cez Lofoty. Prešli sme ich celé po dĺžke cca 250 km. Je to súostrovie pospájané mostami, tvoriace dlhý poloostrov v severnom Nórsku. Lofoty sú považované za jednu z najkrajších oblastí v Nórsku. A právom.
Lofoty tvoria stovky skalnatých štítov vyrastajúcich z mora. Severná strana bola pod smotanou z mrakov a južná zaliata slnkom. Cesta prechádzala cez obidve strany. Bolo to ako behať počas horúceho dňa do klimatizovanej miestnosti a z nej zasa von a to všetko dookola. Z južnej strany bolo vidieť mraky na severnej strane, ako šľahačku, ktorá preteká cez niektoré časti hôr. Po ceste sme sa zastavili vo vikingskom múzeu, kde je postavená replika 80 metrového vikingského obydlia, v ktorom sme si dali tradičnú jahňaciu polievku. Tiež sme zvládli návštevu morského akvária. Cesta a výhľady boli znovu úchvatné.
Ubytovanie máme v Sandtorgu, v historickom hotelovom komplexe, na pobreží vo fjorde, ktorý bol založený okolo roku 1550.
Cestou mi pribudol nový spolujazdec.
DEŇ 12: Sandtorg - Sorkjosen
Znovu nám počasie praje, zobudili sme sa do krásneho slnečného rána. Cez deň slnečno pokračovalo, horúco cez 30 stupňov, v blízkosti mora pofukoval vietor a 24-26 stupňov.
Na to, že sme už v arktickej časti Nórska vysoko nad severným polárnym kruhom, máme chvalabohu úžasné počasie.
Dnes máme na pláne trasu, ktorá končí v strede cesty, ktorá nám zostáva po Nordkapp (najsevernejšie miesto Európy).
Po ceste sme urobili údržbu strojov, lebo už nebolo rozoznať farbu pod vrstvou prachu a špiny.
Cestu znovu lemovala nádherná krajina, fjordy a výhľady.
Skončili sme v mestečku Sorkjosen, kde máme aj ubytovanie. Deň je stále nekonečný, závesy stále fungujú bezpečne, aby sa dalo zaspať.
DEŇ 13: Sorkjosen - Honningsvag
Dnes je to presun, smer Nordkapp.
Postupne sme sa z pobrežia severného Nórska dostali na severnú arktickú náhornú plošinu Nórska, kde pôvodní obyvatelia tejto časti – Sámovia, chovajú soby.Sú to obrovské oblasti, kde pasú desaťtisíce sobov za pomoci vrtulníkov, štvorkoliek a snežných skútrov.
Na leto však všetky stáda odvážajú pomocou trajektu na ostrov, takže všetky pastviny sú prázdne.
Na náhornej plošine sme narazili iba na niekoľko, pravdepodobne domestikovaných sobov, ktoré s kľudom prešli z húštin popri ceste na druhú stranu.
Krajina sa zmenila na nehostinnú severskú prírodu s nízkymi porastami.
Po odbočení z E6 na E69 smer Nordkapp sa v severskej krajine okolo fjordov začali sem tam zjavovať malé skupinky sobov. Až tesne pred tunelom na ostrov, kde sa nachádza Nordkapp, sme narazili na veľké stádo vo svahoch vedľa cesty (cca 200 ks). Väčšina bola na svahu, ostatné sme vyhnali z cesty túrovaním motora.
7 kilometrovým podmorským tunelom sme prešli na severný ostrov, kde sme ubytovaní na jeho južnej strane, v mestečku Honningsvag, v príjemnom hoteli so super večerou. Cestou konečne krémeš – nórsky. :-)
Ešte malá prednáška o spyderoch nemeckým turistom pred hotelom a čakáme na polnoc.
Od hotela to máme 34 km na Nordkapp, kde sa chystáme ísť na polnoc (dúfame v polnočné slnko nad Barentsovým morom).
Vyrážame po jedenástej v noci a celú cestu nám krásne svieti slniečko. 5 km pred Nordkappom vidíme, že tam to už také ružové nie je. Priamo nad cípom visí veľký tmavý mrak. Začína fúkať. Na parkovisku ani nedávame dole prilby, trochu prší, fúka ešte viac. Pri monumente na cípe si robíme fotky. Sme skoro sami, keďže všetci turisti sú namačkaní v bufete, teda okrem jedného českého motorkára, ktorý si rozkladá na parkovisku stan. Vraciame sa na hotel už zase v plnom slnku.
DEŇ 14: Honningsvag - Saariselka
Dnes sme mali na pláne presun z Nordkappu do prvého ubytovania vo Fínsku - jeho arktickej severnej časti - Lapland - v mestečku Saarisielka.
Hneď pri prvej zastávke cca 80 km od Nordkappu máme problém s Miškovým strojom - po naštartovaní lietajú otáčky a zdochýňa. Vyzerá to na definitívu. Po telefonickej konzultácii s našim servisom by mohol byť problém v škrtiacej klapke. Museli sme odkapotovať celý stroj, dostať sa do airboxu a ručne rozhýbať klapky. Na odpočívadle medzi tým zastavovali autobusy s nemeckými a čínskymi turistami, ktorí nám robili divákov a hľadisko. Z diaľky nás sledovali domorodci tejto severskej pustiny – soby.Nakoniec sme všetko rozchodili, moto dali do kopy a vyrazili ďalej cez územie Sámov (pastierov a chovateľov sobov), ktorí majú vlastnú kultúru, spôsob života, dokonca aj parlament. Až po hranice s Fínskom vietor stále silnel, ale slnko svietilo.
Asi 70 km pred fínskymi hranicami sa obloha zatiahla, oblaky zostúpili skoro až po zem a vietor začal naberať na odhodlaní zhodiť nás z motoriek, takže sme sa rozhodli pre istotu obliecť do nepremokov, čo sa nakoniec vyplatilo, pretože za posledným nórskym mestom Karasjok začalo pršať.
Nórsko - fínske hranice sme teda prešli v daždi a pokračovali sámskym územím vo Fínsku, ktoré zaberá celú severnú časť Laplandu až po náš cieľ - mestečko Saarisielka.
Dážď utíchol a taktiež vietor prestal vyčínať, zato pribudli soby. Zistili sme, že fínske soby sú ďaleko iné ako nórske, mohutnejšie a drzejšie.
Sprevádzajú autá na ceste, resp. si cestu privlastňujú za svoju. Zvýšili sme opatrnosť a všetko je v pohode. Soby sa pasú pri ceste, elegantne si na ňu vylezú a spokojne zavadzajú a tvária sa ako účastníci cestnej premávky.
Tak sme sa im pomstili - v prvej reštaurácii pri ceste vo Fínsku sme jedného z nich zjedli - výborná fínska sobia polievka.
Pri zastavení zisťujeme, že nielen soby okupujú severné Fínsko, ale aj komáre majú asi čestné občianstvo, tak sme si k polievke objednali aj repelent.
Pokračovali sme do svojho dnešného cieľa po arktickej ceste E75 v krásnej nedotknutej severskej prírode.
Dorazili sme do ubytovania, kde nás na dverách recepcie čakala obálka s našim menom, v nej kľúče, inštrukcie a mapka k našej chatke. Okrem toho tam dali aj ďalšiu obálku s kľúčami chatiek, keby sa nejaký okoloidúci chcel ubytovať.
Chceli sme sa ešte pred ubytovaním zbehnúť niekam najesť, ale znovu začala štrajkovať Miškova motorka, tak sme teda našli našu chatku v lese.
Padlo rozhodnutie, že Miško rozoberá moto a ja idem nájsť niečo pod zub. Cca 7 km dozadu bolo mestečko. Podarilo sa mi urobiť atrakciu na ich pešej zóne, kde bol vysvietený bufet. Zohnala som vynikajúcu večeru – sobie hamburgery. Cestou na chatku ma rodinka sobov odprevádzala celých 5 km.
Samozrejme, stále máme polárnu letnú noc, takže nekonečný deň.
Ubytovanie je úžasné. Veľká, priestranná, komfortná drevenica pre dvoch so saunou.
DEŇ 15: Saariselka - Oulu
Dnes je presun do fínskeho mesta Oulu, kde máme na piatok objednaný olejový servis na stroje.
Ráno znovu rozoberáme stroj a uvoľnujeme klapku. Po treťom pokuse môžme vyraziť. Čaká nás 460 km.
Opúšťame územie Sámov (severné Laponsko) a smerujeme k severnému polárnemu kruhu.
Pokračujeme po arktickej E75 cez krajinu, ktorá pôsobí ako jeden nekonečný les, plný jazier a sobov.
Dorazili sme na severný polárny kruh, kde sa na ceste E75 nachádza sídlo, dedinka a park Santa Clausa. Tu sme strávili cca 2 hodinky, skontrolovali sme či je Santa v poriadku, či všetko funguje ako má, poslali sme vianočnú pohľadnicu (došla presne na Vianoce) a pokračovali ďalej - cieľ - hlavné mesto severného Fínska - Oulu.
Krajina sa začína pomaličky meniť, vstupujeme do civilizácie, teplota začína stúpať až postupne dosiahla 24 stupňov.
Po ceste sme ešte vbehli do dažďa, ktorý sme cca po 15-20 minútach predbehli.
Asi okolo 20:00 hod. miestneho času sme dorazili na hotel, kde sme sa stihli tesne pred letnou krátkou búrkou vybaliť z motoriek.
Zajtra máme servisný "oddychový" deň.
DEŇ 16: Oulu
KM: 0 km.
Na dnes sme mali dopredu objednaný pravidelný olejový servis u oficiálneho servisného partnera CanAm v meste Oulu. T.j. od štartu v Bernolákove máme za sebou 5000km.
Zo servisu sme sa taxíkom odviezli do centra mesta k starej tržnici s historickými drevenými budovami. Mestečko je veľmi pekné, prešli sme sa po trhovisku, cez pešiu zónu a krížom cez rozsiahly park.
Tesne pri hoteli je vodná elektráreň v hrádzi, okolo ktorej je vybudovaná najdlhšia rybia cesta na svete, po ktorej migrujúce ryby z mora obchádzajú hrádzu pri svojej ceste do rieky.
V servise nám dokončili stroje do druhej, pravdepodobne identifikovali a odstránili problém na Miškovej RT, doštelovali a skontrolovali moto, dokonca umyli, aj keď sa rozpršalo.
Servis na nás urobil veľmi dobrý dojem.
Zo servisu sme sa vracali v daždi, ale už pri príchode na parkovisko vyšlo slnko a začalo byť horúco.
Zisťujem, že mám ulomený držiak pravého kufra.
Rýchlo sme sa znovu obliekli a leteli do servisu.
V servise boli velmi ochotní a držiak okamžite zvarili.
Vrátili sme sa na hotel, rezervovali sme si večeru v štýlovej Vikingskej reštaurácii s originálnymi jedlami v centre mesta.
Na ceste späť zisťujeme, že mesto je plné života, dokonca na jednej terase vystupuje rocková kapela. V celom meste bola super atmosféra.
DEŇ 17: Oulu - Härmä
Dnešná trasa vedie po západnom fínskom pobreží. Vyrážame za krásneho slnečného počasia. V priebehu dňa sa začali zbierať oblaky a lokálne búrky, ktoré sa nám podarilo úspešne obchádzať.
Fínsko je zatiaľ rovinatá krajina plná lesov, trochu jednotvárna, ale pekná a zelená. :-)
Asi 10 km pred cieľom sme vošli do dažďa, ktorý sa po príchode na ubytovanie zmenil na búrku.
Sme ubytovaní v hoteli, ktorý je súčasťou zábavného parku Power Park (húsenkové dráhy, kolotoče, rôzne atrakcie).
V kúpeľni na podlahovom kúrení suším svojich plyšových spolujazdcov.
Od 20:00 hod. sa vonku vyčasilo.
DEŇ 18: Härmä - Mikkeli
Dnešná trasa – 410 km. Cez deň slnečno a horúco, poobede sa začali zbierať lokálne búrky. Cca 150 km sa nám ich podarilo šťastne obchádzať, takže sme suchí dorazili do cieľa, kde už bolo znovu slnečno a horúco.
Krajina po ceste stále rovnaká - samé lesy, jazerá a rovina, ale veľmi pekná a jazda sa dá príjemne užiť a vychutnať.
Ubytovaní sme na "farme" ktorá je prerobená na reštauráciu, ubytovanie, obchodíky s vlastnými produktami (med, lekváre, pivo, limonáda, mydlá, rôzne veci s bylinkami, atď).
Je to už viac oddychové miesto a reštaurácia pre ľudí zo susedného mesta, ako farma.
Je tu len 5 izieb s vlastnými vchodmi.
Stihli sme aj otvorenú reštauráciu, takže sme si dali výbornú večeru (bufet s veľkým a chutným výberom, k tomu flašku Alsaského rizlingu), v ich obchodíku sme si ešte kúpili dve domáce pivká - večer na terasu.
Večer (23:00 hod.) na terase so slnkom schovaným tesne za malým kopčekom sme sa museli vlámať do vlastnej izby, keďže sme si zabuchli dvere. Našťastie bolo pootvorené menšie okno nad stolíkom a mne sa podarilo dostať dnu.
DEŇ 19: Mikkeli - Helsinki
Dnes sa presúvame do Helsínk, cca 340 km.
Prechádzme cez oblasť plnú jazier, štandardne lesov a dnes sme zažili dokonca aj zákruty vo Fínsku (mierne, ale predsa).
Počasie slnečné a teplé. Ubytovanie v centre Helsínk.
Po ubytovaní sme sa išli prejsť do centra, plného ľudí. Boli úplne všade. Každé trávnaté miesto v každom parku bolo preplnené.
Večerali sme v rybacej reštaurácii, kde mali sezónu rakov, takže som si to užila.
Zajtra ráno vyrážame 2,5 hodinovým obrovským trajektom do Tallinu v Estónsku.
DEŇ 20: Helsinki - Liiva (Estónsko)
Trajekt z Helsínk do Tallinu (2 hod.). Na trajekte je alkoholová turistika v plnom prúde. Stĺpy s bedničkami piva a tvrdého miznú v sekundách. V Talline sme si urobili malú prechádzku do historického centra.
Potom ešte cca 150 km na západné pobrežie Estónska - na ostrovček Muhu, kde sme sa dostali krátkym trajektom.
Tu sme aj ubytovaní v malom hotelíku (akože farme). Veľmi pekný a príjemný s osobnými službami a večerou v záhrade.
Estónsko je zatiaľ veľmi podobné Fínsku, rovina a rovnako rovné cesty.
Na večeri sme si hlavný chod museli vykopať v záhrade.
DEŇ 21: Liiva - Riga (Lotyšsko)
Dnešná trasa - z Estónska do Lotyšska.
Ráno odchádzame z ostrovčeka Muhu (ešte sme sa išli previezť na susedný ostrov), naším posledným trajektom na celej ceste.
Pred odchodom sa znovu objavila porucha na Miškovom RT, takže sme robili servis ešte na ubytovaní. Podarilo sa nám poruchu odstrániť a celý deň išiel bez problémov.
Krajina stále bez zmeny, rovina, lesy a dlhé rovné cesty.
Jediné, čo sa zmenilo, je kvalita ciest - neskutočné koľaje aj na hlavných cestách.
Po ceste sme sa zastavili na lotyšskej prírodnej pláži.
Ubytovanie máme dnes v Rige v moteli Autosole trošku mimo centra. Večer ideme taxíkom do centra na večeru.
Servíroval sa:
- boršč a haringy
- black puding (krvavnica) s jablkom
- bobor !!!!
- chlebová zmrzlina
Riga je veľmi pekné mesto s veľkým historickým centrom plným reštaurácií, kaviarní, terás, živých kapiel, koncertov a množstvom ľudí do neskorých nočných hodín - naozaj očarujúce.
A v noci už máme konečne tmu.
DEŇ 22: Riga - Birštonas (Litva)
Trasa z Lotyšska do Litvy, cca 350 km. Bolo slnečno a veľmi horúco.
Ráno sme vyrazili z Rigy a predrali sme sa horúcim "peklom" mesta na cestu do Litvy.
Od Rigy nahradili lesy polia, cesty zostali nezmenené, plné koľají a áut, diaľnice od Tallinu az po Vilnius neexistujú, takže všetka doprava (množstvo kamiónov) jazdí po obyčajných cestách, ktoré sa tu považujú za hlavné dopravné "tepny".
Ak chcete, aby Vám nič neodpadlo a nevytiekli tlmiče, vedľajším cestám sa treba z diaľky vyhýbať.
Cieľ našej cesty bolo odľahlejšie miesto Birštonas. Je to rekreačná a kúpeľná oblasť, celá ukrytá a roztrúsená v lesoch pozdĺž oblúkov a záhybov rieky Neman.
Veľmi pekné a tiché miesto.
DEŇ 23: Birštonas - Okuniew
Pokračujeme naším presunom smerom domov s ďalšou zatávkou Varšava. Cestovať cez Poľsko je utrpenie. Neexistujú diaľnice, všetka doprava je sústredená na cesty (u nás kvalifikované pomaly ako vedľajšie).
Neskutočné množstvo kamiónov, do toho až prekvapujúce počty traktorov a tisíce osobných áut.
Každé, aj menšie mestečko, v ktorom sa vyskytol semafór, spôsobovalo v tomto horku trpiace zápchy. Proste zlé a unavujúce.
Ubytovaní sme asi 30 km od Varšavy v peknom hotelíku s dobrou kuchyňou.
DEŇ 24: Okuniew - Krakow
Trasa do nášho posledného stopu pred domovom. Stále maximálne leto. V Krakowe stihneme návštevu soľných baní vo Wieliczke, čo je obrovský podzemný komplex. Príjemné ubytovanie v Hoteli Kosciuszko. Večeru si dávame v starom meste a celkom sa tešíme, že zajtra to už dorazíme. :-)