švédsko cestopis - bikerswelcomeSK

Berieme najrýchlejší a najpohodlnejší presun čo najviac na sever, čo je autovlak z Viedne do Hamburgu. Relatívne sa tam dá aj v lôžkovej časti vyspať a ráno vyraziť na našu cestu po Švédsku. Vo vlaku natrafíme na austrálčanov, ktorí zistili, že si rezervovali vlak omylom v inom mesiaci a musia vystúpiť. Zachraňujeme im dovolenku tým, že im darujeme lístky, ktoré nám ostali po tom, ako sa naši kamaráti po hádke pred vlakom rozhodli nenastúpiť.

Z Hamburgu berieme pre rýchly presun kúsok diaľnice smerom do Dánska. Na prvej pumpe v Dánsku dávame hotdogy a zisťujeme, že vzhľadom na veľký výber (dokonca aj hotdog z diviaka), je to ich národné jedlo. Cestujeme na našich can-am spyderoch, čo je v týchto časoch ešte veľká atrakcia. To prináša aj fotenie s okolo cestujúcimi pri každej zastávke. Pribúdajú motorkári, trojkolkári s krásnymi obytnými prívesmi.

Prichádzame do Legolandu. Niežeby to bola práve naša vysnívaná atrakcia, ale mali sme ju v pláne kvôli kamarátom, ktorí nakoniec nešli.

Hotel máme neďaleko Vejle. Cestou k nemu ešte stojíme kvôli nehode motorkára. Hotel aj s večerou je super. Z tvrdého alkoholu majú len domáci Akvavit, ktorý ochutnávame a ideme spať.

Smerujeme na Kodaň. Pred Kodaňou je 9 km krásny, strmý, mohutný most. Je krajší ako ten, čo ide do Švédska. V Kodani sa snažíme nájsť ich známu morskú pannu, ale navigačný nás privádza do starého prístavu. Nakoniec sa nám ju podarí nájsť v obkľúčení množstva turistov. Dávame si kávu z malého Piagga. Je tu hrozne teplo, tak padáme preč. Cestou svižná obhliadka Kodane. Uličky s reštauráciami, veľké výletné lode, ponorka na súši.

Z mosta do Švédska je výhľad na potopenú loď vo vode.

Príchod do Švédska, stále 31 stupňov, horúco, tak berieme prvú odbočku k moru. Pláž vyzerá ako v Bangladéši - hlava na hlave. O kúsok ďalej cez les je malý prístav s rybárskymi domčekmi a malým bufetom. Prvýkrát ochutnávame ich tradičné jedlo: räksmorgas (nazvali sme si ho po našom - ratzmatzka), čo sú malé krevety na toaste s majonézou, šalátom a vajíčkom.

Prechádzame ďalej malým mestečkom a plážou na poloostrove. Je tu rušno, dovolenkovo.

Hotel Dannegarden v Trelleborgu: pekný, motorky parkujeme v predzáhradke. Na uliciach palmy. No, zatiaľ to nevyzerá na chladnú dovolenku. Ochutnávame ich miestne šnapsy aj s inštrukciami. Na večeru ideme do mesta na burger a steak, večer je už mesto ľudoprázdne.

Naša cesta vedie po východnom pobreží, cestou vojenské bunkre, pekné pláže (jedna je plážou Grety Garbo). Dávame si kávu v hoteli, kde asi prvýkrát zapli kávostroj. Švédsko je skôr na americkú kávu ako správne espresso.

Prichádzame do Alles Stenar - veľké balvany, prístav, rybacia reštaurácia. Ideme si dať do kaviarne koláčik a kávu. Ujo nás upozorňuje, že vedľa je zadarmo parkovisko pre motorkárov. Všetky veci si nechávame na moto, čo by sme v našich končinách nikdy nespravili.

Trasa pokračuje do mesta Kivik. Schytávame sprchu z postrekovačov z poľa. Všetky autá, ktoré stretávame, sú staré ameriky. V meste Kivik sú údiarne, pláž, je tu horúco.

Ďalšou zastávkou je Laxens Hus, kde lovia lososy. V miestnom bufete ich môžete čerstvé ochutnať. Zisťujeme, že pri platení Vám vedia z karty dať aj cash, čím ušetríte poplatky pri výbere z bankomatu. Je tu aj múzeum lovu lososov. Keďže o 20 minút zatvárali, dali nám vstup za štvrtinu ceny. Nájdete tu sochu ženy chytajúcu lososy, megalososy a celú históriu rybárčenia.

Pokračujeme krásnou cestou do Ronneby. Konečne zákruty a les. Pekné zátoky a červené domčeky.

Hotel Hviidehus (bohužiaľ už nie je otvorený), je veľmi krásny s vtipným majiteľom. Parkujeme v záhrade pod stromami a na večeru sa prejdeme do mesta. Ochutnávame miestny šnaps, čo sú niečo ako švédske kvapky s veľa alkoholom. Švédsky alkohol na ten náš proste nemá. Cestou na hotel ešte malá prechádzka pri vode.

Naša prvá zastávka na trase - Kalmar s Kalmarslot, čo je hrad na mori. Pred Hradom je kaviareň, konečne espresso a veľmi dobré koláče.

Pokračujeme na ostrov Oland cez most. Cesta na južný cíp s veternými mlynmi. Je ich tu 400 kusov a najvyšší maják v Európe. Môžete tu sledovať vtáky, ovečky pri a na ceste a pozrieť si pevnosť z doby železnej.

Obed v Eksgarden. Super ryba, ktorá vraj žije len v tejto oblasti, fašírka, domáce jedlo a krásne ubytovanie.

Trasa nás vedie späť na pevninu, pokračujeme do Vrigstad cez lesy. Cesty sú rovné a široké, ale keďže máme aj pár vedľajších, tie už sú zábavné, kľukaté a úzke. Celá trasa vedie lesmi a sem tam pri jazere. Premávka je skoro nulová. Najkrajšia časť je okolo jazera Asasjon. Pekné výhľady, veľa jazier, krásne domčeky.

Dnešná trasa je naša najdhšia - 450 km. Samozrejme, to si zaslúži pri príjazde umyť stroje.

Ubytovanie v hoteli Best Western. Batožinu prekladáme do izby cez okno priamo z parkoviska. Večera, skúška nových šnapsov a spať.

Široká lesná asfaltová cesta nás prestáva baviť, tak odbočujeme do hlbšieho lesa a pokračujeme po štrkovej ceste. Prichádzame k atrakcii Pippi dlhá pančucha. Je to zábavný park a keďže tú rozprávku mám rada, ideme si ho pozriet. Je to skôr pre deti, ale dá sa tam príjemne stráviť chvíľa.

Pokračujeme zase dlhou šotolinou, čo večer znamená znovu umývanie strojov.

Ubytovanie v hoteli Gyllene Uttern.

Ráno si pokecám s miestnou maďarkou ako sa jej tu žije. Mestečko Granna je známe výrobou cukríkov. Je plné pekných švédskych domčekov. V prístave prvýkrát štrajkuje moja motorka.

Cesta nás vedie okolo jazera. Prichádzame do múzea Husqvarna, kde nám radi odložia prilby, aby sme si ho mohli prejsť.

Cestou hľadáme v Jonkopingu motoobchod, keďže potrebujem vymeniť čidlo na alarme, ktoré malo byť vodotesné, ale už nie je.

Pokračovanie trasy ako väčšinou v tejto krajine: okolo jazier. Mestečko s Gotta kanálom Forsvik. Veľmi krásne, sedíme v malej kaviarni v záhrade pri kanále, na obed si objednávame jedlo s názvom ktorému vôbec nerozumieme. Je to celkom chutné, ale dodnes nevieme, čo to bolo :-) Sledujeme, ako prechádzajú lode cez plavebné komory.

Les, les, jazero, les, robíme fotky a pokračujeme. Prichádzame do malého pekného mestečka na cípe jazera Askersund.

Ďalej Mottala - múzeum motoriek - veľmi pekné so všetkými detailami. Kafe si dávame pri múzeu.

Cesta do hotela vo Vadstene – cca 15 km. Oproti ide domáci Spyder, ktorý keď nás zbadá, okamžite sa točí a prenasleduje nás. Zastavujeme na parkovisku a chlapík sa teší, že nie je sám exot v tomto kraji. Povie nám o stretnutí veteránov v meste, kde smerujeme. Mestečko je plné Oldtimerov všetkých typov. Keďže naše stroje sú tiež atrakcia, dovolili nám medzi nich rovno zaparkovať.

V hoteli Vadstena Klosterhotell meníme izbu, keďže sa nedá otvoriť okno, lebo na ňom nemajú kľučky. Tak namiesto izby dostávame malý domček, ktorý niekedy asi slúžil ako vrátnica. Veľmi pekná izba. Môj spyder znovu neštartuje, tak kontrolujeme káble a čistíme relátko. Večera vyzerala, že bude zo supermarketu, ale nakoniec sme našli otvorenú kuchyňu do desiatej a dávame normálne jedlo.

Po ceste atrakcia Gota Hotel: kafe, plavebné komory, foto. Trasa pokračuje dlhými šotolinami, čo je úplne super! Obed si dávame v Julitta Vardshus, čo je nejaká známa usadlosť s vilou a parkom. Moja moto zase blbne v pustatine, ale je tu jedna pumpa s dobrým espressom. Zmena polohy relé pomôže, tak môžme pokračovať. Samozrejme, okoloidúci motorkár sa pristavil, či nepotrebujeme pomôcť.

Mariafred: Gripsholm slot - zámok pri jazere. Už je zavretý, tak robíme foto a odchádzme smer Stockholm už po diaľnici. Jasné, že keď na odbočke zbadá Miško umývarku, musíme sa zastaviť :-).

Hotel Stallmastaregarden v Stockholme je obklopený parkom pri jazere. Je dosť neskoro, tak dávame večeru v hoteli. Na izbách najznámejšie švédske postele Hastens.

Ráno hotelový záhradník aktívne polial s trávnikom aj naše motorky, tak sú mokré a fľakaté. Dávame si kávu s naším miestnym kamarátom. Poradí, kam máme ísť v centre a ešte nás aj odvezie do obchodu s autosúčiastkami, kde kupujeme náhradné relé pre moju mašinu. Pešo sa vydávame do centra cez mesto. Z pamiatok si vyberáme Vasa múzeum, Gamlaslot a metrom sa chceme dostať späť do hotela. Vystupujeme na ulici, kde sú všade po krajoch zaparkované staré ameriky. Oldtimery od nepamäti. To pešovanie k hotelu je úžasná prehliadka.

Keďže je to hotel, kde sme 2 noci, ráno sme si oprali pár vecí. Pri tej vlkhosti, však dosušujeme večer fénom.

Moje relé zase nefunguje a moto neštartuje. Tak sme ho vymenili a všetko ide. Pre istotu ideme kúpiť ešte jedno a sprej na kontakty. Mekomen obchod so súčiastkami nám to zaistil. Dávame ešte jeden kultúrny zážitok v Stockholme - Skanzen. Autá už na parkovisko nepúštali, ale nám rampu otvorili. Hneď za vstupnou bránou boli skrinky na odloženie prilieb. Dávame kafe a koláčiky v historickej cukrárni. Skanzen je plný starých pekných domčekov, zoo, kde z elfa sme videli len malé elfíča. Nachádza sa tam aj múzeum tabaku, kde skúšame tabak pod zuby, kupujeme cigary a sadeničky (doteraz neviem, čo sa s nimi stalo :-)). Miško pri odchode zisťuje, že si v hoteli zabudol obrúčku a k tomu ešte jeho moto nie a nie naštartovať. Po horúcich chvíľach, že ostávame visieť, ho napadlo otvoriť viečko na nádrži. Samotný výrobca na to neskôr došiel a vymieňal na všetkých moto, keďže zavzdušňovali. My sme to poriešili naštartovaním s otvoreným viečkom a hotovo.

Vraciame sa do hotela, kde zisťujú, že obrúčku na izbe našli, ale upratovačka si ju vo vrecku zobrala omylom domov. Počkáme ju na káve a nápoji na účet hotela.

Rozhodli sme sa kvôli pokročilému času prejsť čo najrýchlejšie do ďalšieho hotela.

(Nákupný zoznam zo Stockholmu: 3x relé, sprej na kontakty, nožík na huby, sadenice tabaku.)

Cestou nás chytá búrka, ktorá je preč po 5 minútach jazdy. (ani sme nestihli dať nepremoky).

17 km pred hotelom odchádza spojka na Miškovej moto. Zastavujeme na parkovisku. Na mojej moto ide na najbližšiu pumpu kúpiť tekutinu, ale jej doliatie nepomáha. Pomaly s problémami sa presúvame s oboma moto na pumpu a skúšame vyčistiť nádržku s kvapalinou. Nepomáha, tak voláme do Bratislavy servisákovi Jurajovi, ktorý radí, čo ešte môžeme vyskúšať. Nič nepomáha. Napadlo ma celú spojku odvzdušniť, ale vraj sa to na tejto moto nerobí. Ale nič iné nás už nenapadlo, tak rozoberáme a odvzdušňujeme. Medzitým pumpár zatvára, ale ešte sa nás pýta, či niečo potrebujeme. Kupujeme veľa roliek papiera, sendviče a niečo na pitie.

Odvzdušnenie pomohlo, huráá! :-)

Celý deň sa nesie v znamení názvov dedín - zlom jazýček J Vyrazili sme až o 11-tej po super raňajkách. Zapáskovali sme nádržku na spojkovú kvapalinu, aby vydržala. Asi po 40 km kaviareň s reštauráciou a koláčikmi pri vode. Veľmi pekná, ako vo Švédsku: objednáva sa pri pulte, samoobsluha, jedlo už potom donesú. Na jednom oriešku sa mi láme zub, ale nevyzerá to na nič vážne.

Cesta pokračuje cez lesy (však čo iné vo Švedsku :-), malé dedinky, jazerá raz napravo raz naľavo. Zase kovové mačky pri ceste. Po ďalších cca. 40 km sa Miškovi zlomil držiak štítu. Zastali sme medzi usadlosťami a vymysleli, ako to prichytiť. Pomohol prívesok na kľúče od Triumph motorky. Do hotela je ešte 20 km. Po ceste pumpa, všetko sme nakúpili: sťahováky a časopisy s inzerátmi oldsmobilov a amerík.

Príjazd do hotela. Pekný, ale cítiť prístup zamestnancov, že je to hotel patriaci do siete. Welnes prestavujú. Previezli sme sa ešte do mestečka Rattvik, ktoré je plné starých amerík.

Návrat do hotela, fľaša vína na terase, začína pršať, bar, večera.

Prvý stop v Nusnas - výroba drevených koníkov. Ďalej jazda cez Mora: pumpa, na ktorej sa pristavuje motorkár s ľadvinkou, ktorý hľadá predajňu motoodevov.

Po ceste si dávame v Malungu kávu, koláčik a dobrú malinovku. Ďalšia trasa 15 km do Malungfors: výroba z kože aj z elfov. Hneď v prvej predajni milý, trochu postihnutý pán, super rukavice. Druhá predajňa suvenírov: drevené zadky okopávajúce záhradu. Teta z obchodu nám darovala spinky s koníkmi.

Pokračujeme dlhou cestou cez les, pumpa: hotdog a kúpili sme aj klobásky z elfa.

Štveráme sa na kopec s vyhliadkou, kde na nás ihneď vybehne kuchár, aby sme zaparkovali pred krčmou, nech si to môže odfotiť na Facebook.

Príjazd do hotela v Sunne: pekný pri pláži, veľa hostí hlavne dôchodcov. Parkujeme pred vchodom až do rána. Zisťujeme postup obzerania motoriek: najprv motorka, potom ŠPZ a nakoniec skúmanie diaľničných známok. Najviac obzerajú babky, ale pýtať sa pošlú dedkov.

Dobrá a relatívne lacná večera na terase hotela.

Izba prvýkrát s oddelenými posteľami, ale podarilo sa nám vybaviť spojenú. Veď čo je to bez túlenia :-)

Trasa je hlavne o jazdení. Pekné cesty, zákrutové, lesnou krajinou.

Akvadukt, Dalslands Kanal, už trochu prší.

Nepremoky, už prší veľa.

Príjazd do hotela: veľmi pekný, izba s balkónom a výhľadom na kanál. Rozhodla som sa, že mi zavadzajú vlasy, tak nech mi ich Miško strihne. Jasné, že je to stráášne krivo, tak za hoďku dorovná :-) Ešte týždne to vyzeralo super!

Perfektná večera.

Vyrazili sme diaľnicou do Stromstadu. Vyzeralo to na ďážď, ale žiaden nebol. Na diaľnici sme sa cez vysielačky dohodli, že potiahneme až do Nórska. Prešli sme nórske hranice a odbočili do prvej dedinky pri mori: veľmi pekná, opustená, malý prístav, bufetík. Tu padne rozhodnutie o budúcoročnej dovolenke - NÓRSKO.

Cesta späť po Stromstad, ten prechádzame cez centrum a prístav. Veľa ľudí, výletné mestečko. Pokračujeme po pobreží. Zastávka: Tanumshede - v meste lekáreň, kupujem niečo ako Kinedryl. Na parkovisku nám ujo v mape ukase, kde sú ruiny v kameni. Po cca 5 km sme u nich.

Grebbestad: letovisko s prístavom. Obed: rybia polievka (ako perkelt), krevety, šalát - veľmi dobré. V kempoch zaparkované karavany aj s terasami a kvetináčmi.

Cesta cez Fialbacka, Hamburgsund - super zmrzlina Pipersglass (jedna z najstarších vo Švédsku).

Za cca 5 km odbočka k ruinám. Ideme pešo do kopca: úžasný výhľad 360 stupňov.

Smogen: ostrov, na ktorý je most, samé veľké šutre. Ideme až na koniec, potom ešte kúsok pešo po kameňoch. Super výhľady.

Cesta do Lysekil: ciga v prístave.

Navigačný píše 30 minút do hotela. Vyrážame, no zrazu sme na nakladacej rampe na kompu (žltá, tá je zadarmo). Navigačný píše dojazd hodinu. Zblbol. Rýchlo pokračujeme do hotela, keďže na navigačný čas sa tu nedá spoľahnúť. Večera sa podáva do 9.00. Prichádzame 8:55, večeru stiháme :-) je super, chutnáme miestny akvavit. (a nie jeden). Zaujímavý dezert: Cremebrule so sorbetom z mäty, bazalky a koriandra.

Motanica od hotela. Cesta do Ghoteborgu: pekná, lesy, mraky. Ghoteborg: prístav, múzeum lodí. Cesta do hotela, zastávka na pumpe: pumpárka vybieha urobiť si s nami foto. Vraj jej jeden zákazním má tiež Spyder, ale nie až tak pekný. Viac sa jej páči Miškov modrý, lebo čierny vraj vyzerá ako batmobil. Ponúkla nám kávu zadarmo. Kúpili sme si pitivo a hotdogy.

Po ceste ďalej odbočka na nejaký Slott: zámoček, ktorý je už zavretý, ale v reštaurácii nám ešte dajú koláčiky a kávu. Malé červené domčeky: asi služobníctva.

Príjazd do hotela: vyzerá hrozne, ale vnútri je veľmi pekný, izba super, prechádzka až k moru a do mesta. Večera: dobrý bufet na hoteli.

Ráno sme vyrazili po diaľnici. Po cca 100 km odbočka na poloostrov s dedinkou Mole. Je to vlastne jeden kopec, na ňom maják, krásny výhľad, možnosť rybolovu, lozenia po skalách, v dedine Grandhotel,. Na parkovisku záchody: luxusná diera v zemi.

Ešte pár kilometrov pred Mole odbočka na dedinky: Flickorna Lundgren, tesne pred ňou reštaurácia s pekárňou: vynikajúce koláčiky-vanilkové srdce, pekná záhrada, stoly medzi kvetmi. Veľa mušiek.

Cesta do Helsingborgu: zaparkovali sme pri trajekte, prechádzka mestom - nič moc. Žiadne suveníry. Trajekt do Dánska: 20 min.

Helsingor: nezastavujeme, veľmi teplo, ale vyzerá krajšie ako švédska časť.

Cesta cez Dánsko nie veľmi hlavnými: samé polia, veľmi teplo, pavúčikovia na izbe, večera: grillbufet. Miškov štýl fotenia keď chce aby som sa usmiala, povie: Zajac. Pekný, moderný hotel.

Cesta cez super most, potom dole z ostrova na trajekt. Na trajekte cestuje nejaká ich známa osobnosť, asi raper, všetky mladé slečny sa s ním fotia. Pár km ešte v Dánsku, posledná pumpa a hotdogy.

Nemecko: cesta po pobreží. Posledných 5 km dážď, príjazd do hotela. Izbu máme v záhradnom domčeku, záchod a kúpelňa vonku, ale inak luxus. O 19. hod. prestalo pršať, vyšlo slniečko. Večera: asi 7 km v slamenom domčeku: matjes, ryby, ráčiky.

Mali sme rezervovaný autovlak na cestu do Viedne. Tesne po výjazde z hotela zastavujeme a Miška poprosím, nech do navigačného naťuká Bratislava. Píše: príchod 23:50. Veď to je super, to by sme ešte stále boli vo vlaku s príchodom až ráno. Takže nechávame lístok prepadnúť a šup ho po vlastných. Na konci Nemecka začína tohtoročná najväčšia letná búrka a pokračuje až po Bratislavu. Sem tam nejaký strom, konár a iný bordel preletí pred moto, v koľajach tlačíme vodu pred sebou (na trojkolke si moc nevyberieš, stále to jedným kolesom trafíš), ale o jednej v noci šťastne parkujeme pred garážou. Zážitok a to celá dovolenka!!