Cestopisy > Slovensko
MOTO DOVOLENKA NA SLOVENSKU
Po dlhej dobe a zážitkoch z ciest po Európe sme sa rozhodli preskúmať na motorkách našu krajinu. S malou dušičkou, či to nebude úplne fiasko a len nás to naserie, že prečo to tu nefunguje, sme začali plánovať. Ako prvé som si otvorila mapu a aj starý autoatlas. Vizuálne som hľadala čo najkľukatejšie cesty, ktoré by spĺňali naše očakávania aspoň malých slovenských dolomitov. Samozrejme základom bolo vyhýbať sa hlavným cestám, čo nás prinútilo vyskladať trasy z ciest druhej a tretej triedy. Jasné že sme očakávali jamy, šotolinu a iný bordel, ale o príjemnom prekvapení napíšem ďalej pri jednotlivých trasách. Pár informácií sa dá nájsť aj v Googli, ale pri odkazoch na moto dovolenku na Slovensku to boli väčšinou súkromné blogy, ktoré sa mi nechcelo čítať a taktiež som si chcela postaviť niečo úplne nové.
Avšak Slovensko nie je tak obrovskou krajinou, takže určite niektorí zistia, že už dané trasy poznajú a majú ich dokonca aj lepšie zmapované.
Dúfam však, že tento náš 3662 km okruh zaujme tých, čo sa chcú vydať na dobrodružstvo po Slovensku.
Ak pôjdete naše trasy, určite si nájdete cestou vlastné dobrodružstvá a zážitky. Tie naše som spísala nižšie. Pasy v pravom zmysle slova na Slovensku moc nemáme, napriek tomu tak budem hovoriť o pekných kopcoch so zatáčkami. Keďže sú to naše spomienky (niektoré aj užitočné, ostatné pre našu starobu), pre info len o trasách, stačí kliknúť na zelené odkazy.
SPOLU: 3662,6km, 60:51, 60km/h.
DEŇ 1: Bernolákovo - Čičmany
Vyrážame 6.7.2019 o 10:30 hod. z Bernolákova aj s dvoma kamarátmi, ktorí sa k nám pripojili na víkend. Ako prvé chytáme osviežujúcu sprchu hneď za dedinou postrekovačmi z poľa.
Prvá zastávka - vodná nádrž Kráľová. Miestny bufáč s hotdogmi. Aj by sme si dali, ale ujo po piatich minútach príde na to, že mu nefunguje ohrievač na párky, tak ostávame len na pitnom režime. Po chvíli zaparkujú ďalšie dve motorky a chalani z Čiech sa idú prejsť. Čudovali sme sa ich odvahe nechať prilby na moto a vzdialiť sa do nedohľadna :-). To sme však pri odjazde zistili, že Palino si nechal v zapaľovaní svojej moto kľúče a nezamknutý navigačný, takže klobúk dole tejto odvahe/ šťastiu.
Druhá zastávka je reštaurácia Tri groše pri vodnej nádrži Sĺňava (obec Ratnovce). Pekný dvor, milá obsluha, dobré jedlo, majiteľ nám ešte aj vlastný stôl uvolnil, aby sme sa nemuseli piecť na slnku. Leto zatiaľ fičí na plné paprsky. 100 metrov za reštauráciou je hrádza, stany, lehátka, vodné športy. Výtvor ako pri mori.
Ďalšou zastávkou je Duchonka. Celé zle. Pekné prostredie, ale krčma Duchonka Hrádza - neochotná oplzlá čašníčka, zlá kofola. Ešteže sme tu nejedli.
Cesta z Duchonky je krásna, úzka, v lese. Zastávka č.4 je Jankov vŕšok. Pamätník partizánom, hotel, staré armádne vozidlo. Cesta na Jankov vŕšok je super, taká malá Pezinská baba, úzka ale krásna. Smerom dole to berieme skratkou po skoro poľnej ceste.
Pokračujeme cestou z Bojníc až po Čičmany, ktorá je nádherná, super asfalt. Nad Bojnicami vyhliadka s tobogánom. Cieľ: kaštieľ Čičmany.
Ubytuvávame sa. Je to taký hostinec s reštauráciou. Izby sú krásne, moderne zariadené, privíta vás moderný vidiecky štýl. Bohužial reštaurácia je otvorená iba do siedmej, tak utekáme na večeru. V bare menší výber, chýba kola aj Jim Beam, ale obsluha mladá a milá. Recenziu na večeru som však musela písať dosť zlú vďaka servírovaniu všetkých chodov naraz (neskôr zisťujeme, že je to na Slovensku štandard servírovať teplý dezert rovno s hlavným jedlom), ráno som ju však opravila, keďže toto ubytovanie si zaslúži, aby malo stále plno. Po večeri sa ešte ideme prejsť po ulici, cez mostíky a ten kto si trúfne, tak aj cez potok :-).
DEŇ 2: Čičmany - Kľak
Do cieľa nášho ubytovania na tento deň máme 20 km, ale trasa má 180 km :-). Takže začíname okruh. Od hotela vyrážeme doľava. Hneď celá ulica krásnych čičmianskych domčekov. Pokračujeme trasou cez les, ktorá je veľmi pekná až po Kľačno.
Od Kľačna nádherná cesta cez pas, ktorý sme nazvali Kľačiansky. Robíme foto na kraji cesty smerom do údolia. Povrch ako na Slovensku, ale lepší ako v Nórsku.
Ďalej pokračuje krásna cesta s jemnými zátačkami. V jednej dedine uzavreté priecestie a nevyznačená obchádzka. Nejakú sme našli, takže pekne offroad, šotolinka. Trochu nám zblbne navigačný, takže sa točíme a smer Šturec. Je to asi jedna z najznámejších motorkárskych ciest na Slovensku, ale určite by ju nikto nemal obísť. Nádherný pas ale bohužial niektoré úseky dosť zlý povrch. Sedíme pod kopcom smer Banská Bystrica - Čierna Ovca.
Šturec si dáme aj späť, super jazda, smerom dole je odbočka na Čremošné. Krásna úzka cesta. Pokračujeme. V ďalšej dedine rozbitý asfalt. Nabehnem na hrboľ a o pár km ďalej zisťujem, že mi moto hlási chybu - HLU Failure. Trochu Google a zisťujem, že mi nefunguje predné svetlo. Je nedeľa, poistky v poriadku. No nič, veď je ešte deň a bez svetiel motorka stále jazdí.
Smer Čičmany, zase krásna cesta od Liešťan po Čičmany. Kupujeme v suveníroch magnetku, veď to sú jediné suveníry, ktoré sa nám zmestia na moto :-).
Blížia sa mraky, tak sadáme a dávame posledných pár kilometrov na Salaš Kľak. Ubytovanie je super, máme apartmán č.3 s balkónom. Obsluha v reštaurácii ochotná a milá, dávame ihneď uvítacie frťany, tatarák a samozrejme bryndzáky s gulášom.
DEŇ 3: Kľak - Vyšný Kubín
Ráno voláme do servisu KTM v Banskej Bystrici. Vedia sa mi pozrieť na závadu motorky až po jednej hodine, čo nám z hľadiska trasy nevyhovuje. Aj keď je Slovensko malé a všade to otočíš co by dup, predsa sme si len nechceli rozhádzať plány. Tak skúšame KTM Púchov, kde nám dajú číslo na ich mechanika, ktorým je Zlatko Novosad - mechanik Štefana Svitka. Pozrie sa nám na to, takže ideme našu trasu. Krásna cesta aj keď šotolina pri Lietave.
Z Bytče robíme zachádzku do Nimnice do servisu. Po 3 hodinách je jasné, že je vadné svetlo a nebol to len nejaký uvolnený kontakt. Kupujeme v Púchovskom Tescu čelovky (baterky) a dávame v kontajneri na parkovisku dobré kafe. Voláme do servisu v Banskej Bystrici (Motoshop Žubor) priamo Radovi, či nám vie s KTM pomôcť. Sám navrhuje, že má na sklade rovnakú motorku, tak z nej vymontuje celé svetlo a namontuje na moju. Máme prísť na druhý deň ráno o 8:30 hod.
Aj keď je už 16:00 hod., rozhodneme sa našu trasu prejsť celú, takže ešte ďalších 200 km. Prejazd Čadcou sme mali v pohode, ale nechcelo by sa mi ísť z druhej strany, kde bola zápcha až po české hranice. Ďalej trochu hlavnej cesty, ale potom už dedinky. Kysuce sú jedna veľká dedina. Krásne miesto na Čadečke - Krčma múzeum. Pred naším výletom sme si povedali, že budeme odbočovať na hnedé cedule, ktoré znamenajú nejakú pamiatku, zaujímavosť. Aj to často skúšame, ale tu sme to po prvých dvoch odbočkách vzdali. Prvú šotolinu sme síce dali, aj keď ja smerom dole na štýl Flinstona. Na druhej šotoline ma Miško zastavuje, že to, čo vidí za zákrutou, je už moc. Enduristi by mali tiež čo robiť, aby sa tam vyhrabali.
Vraciame sa na cestu a pokračujeme na Vychylovku. Tam zákaz vjazdu, šípka pokladňa (prázdna), žiadne parkovisko, len trochu šotoliny na kraji a hlavne žiadne informácie, do kedy je to otvorené atď.
Takže točíme a vyrážame smer Zázrivá. Krásny pas a potom pár kilometrov nádherná úzka Lesná cesta. Vyblázniť sa tam moc nedá keďže je to obojsmerné, ale pre veľkosť jedného auta, ale je to nádhera. V Dolnom Kubíne tesne pred ubytovaním kupujeme na pumpe bagety, lebo vieme, že hotel má v nedeľu a pondelky zavretú reštiku.
Prichádzame na kaštieľ Vyšný Kubín. Hneď nás víta pán - neskôr sa dozvedáme, že majiteľ a nalieva nám welcome drinky. Ešte pred ubytovaním teda dáme jednu rundu. Tašky si len hádžeme na izbu a ideme na ďalšiu rundu, aby sme recepčného a majitela nezdržovali. Nakoniec to končí s majiteľom a jeho ženou do jednej v noci na terase, pri ohrievačoch, popíjame a kecáme. Máme aj prehliadku kaštieľa, ktorý nádherne zrekonštruovali. Kráásny večer, super ľudia!
DEŇ 4: Vyšný Kubín - Sliezsky dom
Ráno musíme o siedmej vyraziť do servisu v BB, tak sme majiteľom povedali, že raňajky nestíhame a ani nechceme. Avšak ráno nás čakajú čerstvo upečené croissanty, džús, kafe a nabalené domáce bagety (mimochodom boli super, dali sme ich na obed v Terchovej pod Jánošíkom). Do BB teda vyrážane po dlhšom lúčení tesne po 8:30 cez Donovaly. Servis Motoshop Žubor a kafe s Radom a Miškou nám spríjemnili túto nečakanú zachádzku. Ešte si kupujem termo prádlo (veľká pomoc na najbližšie počasie) a Miško sprej do prilby, nech sa dá dýchať.
Moto je hotová a vyrážame späť na začiatok našej trasy. 12:00 hod z Vyšného Kubína na trasu vyše 300km. Ideme pozrieť Jánošíka do Terchovej a ešte dáme tam-späť Vrátnu dolinu.
Ďalej smer Zuberec, trasu trochu upravujeme, aby sme na hoteli boli do 18:00hod. Cesta za Zubercom - krásny a aj prázdny pas.
Potom ešte Liptovský Mikuláš a cesta do Tatier.
Výjazd na Sliezsky dom je zákaz, ale veď tam máme ubytovanie, tak prechádzane práve otvorenou rampou. Až na recepcii sa dozvedáme, že potrebujeme povolenie vopred, ale ochotne Vám ho za poplatok spravia. No čo, už sme tu a 7km úzka cesta sem tam rozbitá a už bez asfaltu (samozrejme v tých najťažších zákrutách) je krásna aj keď pomalá, veď niečo ide oproti (väčšinou turisti pešo). Hore sú 4 stupne, takže rýchlo frťan :-).
DEŇ 5: Sliezsky dom - Spišské Podhradie
Ráno si idem o šiestej zapáliť pred hotel a tam plno ľudí chystajúcich sa na výstupy. Trochu poletuje sneh, hmla, dážď, teplomer ukazuje -3 stupne. (ešteže máme nepremoky). Vyrážame niečo po desiatej stále v daždi a na sebe mám všetky svoje dostupné vrstvy oblečenia. Po pár metroch to však ustáva a dostávame sa bez problémov dole. Prefičíme Tatry smerom na východ.
Pokračujeme smer Červený Kláštor. Krásna cesta od Slovenskej Vsi po Reľov - nazvali sme ju Magurská magistrála. Stojíme na malý obed v Goralskej reštaurácii v Červenom Kláštore. Okolo prechádzajú samé plte.
O jednu dedinku ďalej v Haligovciach je Goralský dvor, ktorý má reklamu aj ako motorkársky brloh. Je tu reštaurácia, kemp.
Malú zastávku dávame v Hniezdnom Nestville. Je to tu super. Pred vchodom je čokoládovňa Nestville, kde dávame kafe a torty. (makovo-maková je geniálna!). samozrejme bez suveníru v podobe dvoch ich najlepších whisky nemôžme odísť. Motorka je zaujímavá z hľadiska batižinového priestoru. Fľaša a magnetky sa zmestia stále.
Super cesta od Starej Ľubovne po Mníšek nad Popradom a tiež od Plavnice smer na Šambron. Aj ďalej pokračuje krásna cesta až kvázi po Spišské Podhradie, čiže od Nižného Slavkova po Levoču cez Repaše. Ak by bolo lepšie počasie, tak krásny výhľad cez kopce na Tatry.
Ubytovanie v St. Martin penzión. Historické ale pekné. Krásna záhrada kde sedíme a dávame dobrú večeru - vynikajúci rezeň a celozrné bryndzové halušky. Čašník nám ešte porozprával niečo z histórie. Po večeri malá prechádzka po Kapitule. Táto trasa je celá super, skoro bez áut, drevenice, kravy, ovce, pekné zákruty, fakt krásne. Príjemné jazdenie.
DEŇ 6: Spišské Podhradie - Snina
Ráno odchádzame do dažďa. Hneď na začiatku pekný úsek ale začiatok dosť rozbitý. Bardejov - len krátka zastávka, Beatles dom. Baradejovské kúpele - prechádzka, kúpa oblátok, začína svietiť slniečko. Za pár minút prichádza búrka, tak rýchlo do najbližšieho salaša - Sabaraca. Obrovské porcie, vynikajúce vyprážané pirohy s kyslou smotanou, dobrá káva. Stále prší.
Keď dážď začína ustávať, vyrážame. Cestou zisťujeme, že od Svidníka je to neďaleko na Duklu. Tak ideme pozrieť pamätník. Žiadne parkovisko ani cedule. Vraciame sa na trasu, ale pred tým sme ešte na križovatke za Svidníkom videli tanky, tak sa k nim ideme odfotiť.
Tam zbadáme malú cedulu - Údolie smrti. Celé ho prejazdíme a fotíme si tanky rozhádzané po kopcoch.
Návšteva Medzilaboriec s foto pred múzeom Andyho Warhola.
Potom smer Snina, ale po vedľajších cestách. Krásna cesta medzi Medzilaborcami a Sninou. Prichádzame na ubytovanie - Hotel Bystrá, hneď za Sninou pri Sninských rybníkoch. Zatiaľ super. A hlavne od Bardejova sme prešli bez dažďa. Začína liať až pri večeri. Celá trasa bola skoro bez áut, príjemné jazdenie.
DEŇ 7: Snina - Viničky
Ráno je počasie super, slniečko. Vyrážame. Prvý úsek krásny až po Novú Sedlicu. Tam je konečná Slovenska. Cestou v dedinke Ulič je park s miniatúrami slovenských drevených kostolíkov. Pri ceste späť v tej istej dedinke je odbočka na Brána do Polonín s krásnym rybníkom. Obe veci chabo označené pre turistov, ktorý prechádzajú a nemajú to naštudované.
Ďalej pokračujeme a zase veľmi pekná cesta. Ideme pozrieť kameňolom s jazierkom za dedinou Beňatina. Odtiaľ do Sobraniec - pumpa, hotdog, káva. Vybiehame na Morské oko za Sobrancami. Od parkoviska je to asi 1km šľapačka po asfaltke v lese, trochu do kopca. Oko je pekné, plné rýb, super počasie aj na foto. Dole na parkovisku si dávame malinovku v bufáči.
Pokračujeme ďalej našou trasou. Ešte chvílu za Sobrancami pár pekných zákrut, potom je to už bez kopcov, rovinky a veľmi zlé povrchy ciest. Pred obcou Boťany nachádzame ceduľu na visutý lanový most. Odbočujeme. Na začiatku dediny pekná reklama na most, ideme po šípkach. Na konci dediny štvrť rómskych spoluobčanov a začína šotolina. Jasné, že všetky opálené deti utekajú za motorkami a kričia z plných pľúc. Cedule už žiadne. Dorazíme k zvláštnej značke zákazu, ale ideme ďalej. Google maps kvôli signálu nevie natiahnuť satelitný obraz, aby sme zistili, kde vlastne sme. Tak pokračujeme k valu a odbočujeme na ňom doprava. Asi po 100m nachádzame malý zjazd dole a tam je super vec - visutý lanový most.
Vraciame sa na našu trasu smer Čierna nad Tisou. Miško musí mať foto s ceduľou obce - vraj koniec sveta.
Ubytovanie máme pod vinárskym kopcom v obci Viničky - penzión Zlatá Putňa. Vynikajúca večera (škvarky zo zubáča,..) a samozrejme nesmie chýbať tokajské víno. Po celej trase vyzerali dedinky ako vymreté. Vyzerá to, že tam žijú len starí ľudia alebo deti, ktoré ukazujú pri tvojom prejazde, že máš pridať plyn. Ďalej už len tmavé obyvateľstvo a hlučné deti. Došlo mi, že sa vytestujem pri každej značke - kľukatá cesta :-). (už ani sama neviem, čo tá poznámka mala znamenať :-)). Poznámku mám však aj k dopravnej značke cikicaki: úsmev na tvári a nech je čo najdlhšia.
DEŇ 8: Viničky - Mokrance
Ráno vyrážame, popŕcha. Predpoveď sú búrky celý deň, avšak schytáme len pár kvapiek na začiatku a v Košiciach, inak krásne počasie. Začiatok cesty pekný úsek. Tankujeme v Košiciach časť Krásna na malej pumpe.
Potom vyrážame smer Ružín. Krásne cesty, aj kľukaté v lese a taktiež minipas. Bohužiaľ niektoré časti so zlým povrchom. Ešte pred Ružínom máme cestu do Rokycian, Klenova a späť cez Veľkú Lodinu na Ružín. Pri Ružíne fotíme priehradu a odbáčame do lesa. Myslíme si, že cesta bude tam a späť. Smerom hore pekná nová asfaltka, ale potom začína smerom dole šotolina, niekde celkom dobrá, niekedy však veľké kamene a tankodrom. Našťastie to nie je prudké klesanie. Trvá to cca. 5km. Dole pri vode robíme foto a stretávame aj auto, čo určite nešlo z nášho smeru a tým nám dáva nádej, že sa nemusíme vracať a cesta je prejazdná. Prejazd je starým tunelom (starý Bujanovský tunel), ktorý je otvorený. Super.
Za tunelom stojíme pri vode, kde sa dá kempovať a je tam aj bufet.
Pokračujeme z Margecian na Košice. 2 krásne pasy - Folkmar a Jahodná. Na Jahodnom pase smerom dole do Košíc aj späť z Košíc porobili cestári pred zákrutami spomaľovacie čiary, čo dobre rozhádže motorku.
Z Košíc smer Zlatá Idka, Rudník, Jasov, Moldava nad Bodvou a Mokrance. Za Košicami smerom na Rudník pekný minipas, bohužiaľ úplne rozbitá cesta. Takže do stupačiek a a enduro štýl.
Večer doma u našich v Mokranciach, bez dažďa a búrok. Cestou bolo veľmi málo áut, avšak až do Margecian žiadna príležitosť na kávu alebo obed.
DEŇ 9: Mokrance - Mokrance
Keďže máme ubytovanie u mojej maminy, tak domáca strava spestrila náš výlet. Ráno vyrážame bez nepremokov. Pred nami čierny mrak, ale nemokneme. Pekná cesta od Jasova až po Smolník. Zabáčame na Uhornú iba pozrieť priehradu cca. 5km.
Pokračujeme na Spišskú Novú Ves. Pekná cesta lesom. Zo Spišskej idemne na Poráč. Krásny pas. Pred ním cigánske geto. Hore v dedine Poráč pokračujeme do Poráč Parku na obed. Centrum so športoviskami, bazénom, ubytovanie, turistické cesty po banských štólach. Dokonca les brázdia aj enduristi. Je to tu krásne prostredie v kopcoch. Cestou späť fotíme geto na kopci v Rudňanoch.
Ďalej naša trasa vedie zo Spišskej Novej Vsi na Hnilec. Od Hnilčíka po Hnilec pekný pas, ale rozbitý. Od Hnilca ďalší krásny pas po Gemerskú Polomu.
Pri Rožňave obchádzame Sorošku (ktorú aj tak poznáme, ale pre tých čo na moto nie, oplatí sa prejazdiť) cez Silicu. Najprv Gombasecká jaskyňa, potom od Silice krásny pas na náhornú plošinu - začiatok pri rybníku. Hore sa pasú kravy.
Smerom dole cez Silickú Jablonicu, trochu hlavnej cesty, potom cez Žarnov, Péder, Budulov až do Mokraniec.
Pred družstvom odbočujeme do poľa a hľadáme “Kačató”, miestny rybník, kde sme sa ako deti v zime korčuľovali. Márne, je to zarastené. Prichádzame domov, umývame motorky, domáca večera. Aj keď to na začiatku vyzeralo ako cesta okolo komína, bola to úžasná trasa s objavovaním okolia a nepoznaných ciest.
DEŇ 10: Mokrance - Predná Hora
Vyrážame za pekného počasia a také ostane po celý deň. Hneď za Mokrancami zisťujeme že má Miško otvorený kufor, tak zastavujeme na krajnici. Napadne nás, že sme zabudli zamknúť dom, tak sa vraciame.
Potom už pokračujeme ďalej a odbáčame na Hačavu. Je to cesta tam a späť, stojíme pri Hájskych vodopádoch. Prechádzame Sorošku. Obchádzka hlavnej cesty až po Rožňavu.
Za Rožňavou od Štítnika po Jelšavu je krásna cesta. Tá pokračuje aj za Jelšavou. Odbočka na Teplý Vrch (tam a späť) je síce super, ale hrozne rozbitá a hlavne znovu cestárska špecialita - opravovať diery vyštrkovaním. Oplatí sa však, hlavne aj kvôli odbočke na Španie pole.
Ďalší smer - Hnúšťa, Kokava nad Rimavicou (hostinec u Tani), Čierny Balog, Brezno, Tisovec, Predná Hora.
Pred Tisovcom je salaš Zbojská, zastavujeme na niečo pod zub, ale dve naj špeciality regiónu (kapustovú polievku a kapustové pirohy) už nemajú. Predná Hora - cesta úzka šotolina (vraj ju čoskoro majú opraviť), ale nádherné výhľady.
Ubytovanie máme v apartmánoch Predná Hora. Je to super, majiteľ/prevádzkár je ochotný, veľa sa od neho dozviete o okolí. Jedlo v reštike a obsluha v rekreačnom areáli Predná Hora sú síce hrozné, ale možno zavinené výpadkom elektriny, takže stres. Uvidíme zajtra, sme tu dve noci. Trasa bola plná pekných zákrut, ktoré ma donútili zmeniť postoj: doteraz do zákruty, nech ma neprekvapí, od dnes - môôže prekvapiť :-)
DEŇ 11: Predná Hora - Predná Hora
Raňajky poloprázdne, pomaly niečo dopĺňajú, ale evidentne chýba personál. Pri odchode pomáhame autu, ktoré preskočilo obrubník a zavesili sa naňho. Rodinka veľmi milá, dozvedáme sa, že ich malého syna ráno kusol syseľ na sysľovej lúke. Tak aspoň vieme kde rovno ideme. Foto s krmiacimi sysľami. Žiadnu ceduľu nenájdete na túto atrakciu, ale je tam dosť návštevníkov, dokonca aj pouličných stánkárov.
Pokračujeme na trasu smer Červená Skala. Pekná cesta, ale zase dosť rozbitá. Potom po hlavnej na Heľpu. Cesta nič moc, v Heľpe nič. Potom pred Breznom na Mýto pod Ďumbierom (volá sa to Studený vŕšok), kopcom, čo sme jazdili pred X rokmi, keď som si skúšala prvý Canam Spyder.
Ďalej Čertovica. Pod ňou zastavujeme na obed v chate Jarabata. Super domáce jedlo. Stretávame aj pár českých motorkárov a upozorňujeme ich na radar v dedine. Čertovica je pekný pas, ale nie náročný.
Ďalej to stáčame pred diaľnicou na vedľajšiu smer Važec, Štrba. Tenká cestička v poli a brutálny výhľad na Vysoké Tatry. Za Liptovskou Tepličkou mini pas, stojíme vo vracáku a fotíme. Hneď za ním je Prameň Hrona. Je to šľapačka, tak sa tam nepúšťame. (pri moto dovolenke je ťažké zosadnúť a zbaviť sa riadidiel :-)).
V Dobšinej otočka a odbočujeme na Dedinky na kávu a palacinky - penzión Zuzana. Ďalej sa vraciame a pokračujeme smer Telgárt. Cestou Ranč pred Stratenou (ubytovanie ako u kovbojov), Muráň a odbočka Predná Hora.
Ešte zachádzame do Muráňa na buchty, ale sú otvorení len do 16:00 hod, tak nemáme. Na Prednej Hore dnes ide elektrina, takže všetko ok :-). Na terase v pivárni hrajú dobré rockové. Trasa plná pasov, odrazu je jedno koľko zákrut to malo :-)
DEŇ 12: Predná Hora - Kremnica
Krásne počasie, slniečko, ešte nie je úplne horúco. Raňajky v oveľa lepšom stave ako včera. Kupujeme fľašu piva predná hora s materinou dúškou. Vyrážame a rovno stojíme v Muráni na námestí na ich slávne buchty. Malá pekárnička, fantastické čerstvé buchty s rôznymi náplňami. Keď odchádzame, pred obchodom je už dlhý rad ľudí.
Cesta po Brezno cez Zbojskú a pas je veľmi pekná. Ďalej smer Hriňová. Krásna cesta, bohužiaľ bez odstavných plôch na užitie výhľadu a foto. Taktiež nádrž Hriňová je vidno len za stromami, nie je kde odbočiť. Stojíme na kraji cesty a chutnáme buchty.
Od Hriňovej ťaháme na Detvu a prichádzame do nej od starej Detvy. Úzka cesta po lazoch. V Detve stojíme u pani Kucbelovej v Parte a dávame si ušiť slovenské kroje. Pani šéfka je veľmi milá a ochotná so všetkým poradiť. Určite sa oplatí zastaviť a kúpiť si malý slovenský suvenír.
Odchádzame o pol tretej smer Kriváň a potom zabáčame na Starú Hutu. Za ňou cesta smerom na Lešť. Krásna v lesoch ale po asi 8km odrazu z ničoho nič zákaz. Ministerstvo obrany. Musíme sa celú cestu vrátiť a dať niekoľko desiatok kilometrov obchádzku. (ale prečo to nemajú označené skôr?!).
Za Banskou Bystricou smer Donovaly a Šturec, vybehneme ešte do Španej doliny - super úzka kľukatá cesta lesom s novým asfaltom. Banícky orloj (funguje len v daných časoch), partizánske cesty, turistika.
Pokračujeme na Šturec a za ním odbočujeme. Zase cesta kde je rampa so zákazom, ale otvorená, takže ideme. Prichádzame do Kremnice z tejto skratky. Pred ňou je krásny pas, ale ako to už býva, s rozbitým povrchom a ešte k tomu kamióny.
Ubytovanie v penzióne Stefanshof. Domáce prostredie, milá pani majiteľka. Večera vo vedľajsom hoteli Golfer. Ešteže sme si deň pred zarezervovali stôl, lebo večere robia iba pre ubytovaných. Inak francúzska večera aj personál super.
DEŇ 13: Kremnica - Hodruša Hámre
Vyrážame znovu za krásneho počasia. Ešte pred trasou ideme vybehnúť na Skalku. Krásna cesta cikicaki lesom, nový asfalt. Hore vysielač, lyžiarske stredisko.
Ďalej pokračujeme po trase. Hneď začiatok po R1, veď je to super zákrutová rýchla cesta. Ďalej smer Banská Štiavnica. Tiež pekná cesta so zákrutami. Smer na Žibritov je paráda.
Po trase nečakaná odbočka v obci Bzovik na hnedú ceduľu - dokončený kaštieľ Bzovik. Po príchode zisťujeme, že ešte stále nie je dokončený, evidentne na tom ešte pracujú nezamestnaní z okolia. Pod stromom dávame muránske buchty a pokračujeme.
Odbočujeme na Hrad Modrý Kameň a ideme pozrieť expozíciu v Múzeu hračiek. Pekný kultúrny zážitok. Na nádvorí malá cukráreň.
Nedáme si ujsť ani odbočku na Kopanice, ale cesta v lese rozbitá na kusy. Na konci v Kopanice-Domky je malé jazero a milý bufet.
Krásna cesta po Hodruša Hámre. Vraciame sa späť a dorazíme do hotela Daro v Hodruši Hámroch. Hotel super, najmä personál, večera a sortiment v bare, aj keď vlastne leží v strede sídliska.