škótsko cestopis - bikerswelcomeSK

Vyrážame 7.7.2015 z Bratislavy. Berieme najrýchlejší presun do Škótska. Autovlak z Viedne do Dusseldorfu, po diaľnici rýchlo do Amsterdamu, nalodenie na trajekt smer Port of Tyne. Večera na lodi v bufete - zjedz, čo to dá. Pri tej húpačke v noci to asi nie každý rozchodil.

-vylodenie, huráá!! Vyrazili sme vľavo. Všetci motorkári našim smerom. Jazda v pohode, najlepšie sú kruháče. Prvá zastávka pri “Hadrian wall”, pri moste a malej pumpe s tearoom (čajovňou). Keďže jazda žalúdku pomohla, dávame raňajky - čaj, toast, espresso. Ďalej pokračujeme peknými cestami cez vidiek na hranice Anglicka so Škótskom. Všade samé ovce, vrátane na ceste. Fotíme kameň “Welcome Scottland” a tešíme sa:-) Krásne cesty pokračujú a ovce pribúdajú. Jedgburg Abbey - vypálený kostol, pekné námestie a centrum, obytný koč aj s koňom na prenájom. Káva, čaj a koláčik je nutnosť v malej kaviarni na rohu. Cesta ďalej pokračuje po zámkoch a kostoloch - Kelso Abbey, Melrose Abbey. Ubytovanie: Dryburgh Abbey Hotel - starý zámok prerobený na hotel, trochu ošumtelý. Čaj o piatej v plnej zbroji ako sa patrí. (Aj s druhou konvicou len s horúcou vodou na dolievanie, čo najprv reklamujeme, že v nej chýba čaj :-)). Večera losos a treska a po nej malá prechádzka po areáli, kde behá srnka a veľa veveričiek. Vedľa nesmie chýbať vypálený kostol a riečka.

Cesta cez kopce, trochu sa pokazilo počasie a mrholí. Veeľa oviec, krásne scenérie, hostinec pri “Loch Mary” je bohužiaľ zavretý. V banskom mestečku “Wanlocklead” nachádzame reštauráciu, ktorá je vraj najvyššie položenou krčmou v Škótsku. Ale tá však ešte v ten deň neotvorila. Našťastie neďaleko je malý Visitor center s Tearoomom. Tak prvýkrát skúšame na obed tradičné “Haggis, nappies, tattis”. Prší, ale je super. Ako všade v Škótsku ďalej pokračuje krásna cesta, prestáva pršať a vychádza slnko. Zastávka na “Rockcliff” - veľa mušlí na pláži, úplne odľahlé miesto. Ďalší vypálený kostol “Sweatheart abby” a “Castle rock” zámok s pekným veľkým parkom a čajovňou na nádvorí. Cesta do Dumfries do hotela Holiday Inn. Pekný hotel s novou prístavbou, na večeru hamburger (nič typickejšie škótske tam nebolo) :-).

Trasa až do Dunmore. Už nemáme veľa benzínu. Stojíme pri pirátskej krčme, čaj, káva, mätové brownies. Majiteľka je motorkárka a informuje nás, že pumpa je až v Straengeri (18 míl). To by sme už asi nedali, tak sa vraciame po trase, kde máme jednu pumpu bližšie. Tankujeme tak akurát do úplne prázdnej nádrže. Pokračujeme do “Port Patrick” až na koniec k majáku. Vyzerá to, že sem tam prechádzame cez statky a dvory. Úzka cesta (zisťujeme až neskôr, že na západe Škótska už iné ani nebudú). V majáku čaj v predsieni. Pokračujeme cestou na ubytovanie, ktoré máme problém v lesoch nájsť a začína pršať. Ubytovanie je krásne, príjemná atmosféra, majiteľka Susan varí (jahňacinu). Po dvore behá veselá babka. Spí sa ako v bavlnke. Bohužiaľ podľa dostupných informácií je tento objekt na predaj a už neprevádzkuje svoju činnosť.

Odchádzame smer ostrov Arran. Prechádzame okolo zámku (Culzean Castle), je však jeden z mála, kde je platené vstupné, tak pokračujeme a fotíme si ho z diaľky na útese. Dnešné ubytovanie máme na ostrove Arran nad bistrom - Glenisle Hotel. Dávame okruh okolo ostrova, obzretie zámku - Brodick Castle, a dvakrát rozhádzané kamene (Auchagallon Stone Circle, Machrie Moor Standing Stones). Stiháme ešte návštevu miestnej destilérie Arran a ochutnávku všetkých ponúkaných druhov whisky. Podľa bedekeru by tu mali byť na pláži tulene, ale žiadne v tomto období nie sú. Na cípe sú však kravy, ktoré rady zdravia okoloidúcich. Večera v bistre je super, izba krásna a pohodlná.

Odchod máme skoro ráno, bez raňajok, aby sme stihli trajekt na poloostrov Kyntire. Prší. Chceme si dať pred trajektom sendvič, ale búda je zavretá. Schovávame sa pred dažďom na autobusovej zastávke aj s prítulným vtáčikom. Ten nás odprevádza až k motorkám a sadá si na riaditka. Cesta západným Škótskom je single roads až po Campbeltown. Tu 4x kruháč. Hľadáme niečo na raňajky - bistro Amelia - máme šťastie, robia super praženicu. Prichádzajú ďalší motorkári. Východné pobrežie ostrova je už širšia cesta, ale prší nám až po trajekt na Islay. Vystupujeme v Port Ellen a ideme rovno na ubytovanie - Glenegedale House. Izba pekná, až na mini postele. Večeru dávame na jednej moto.

Po raňajkách vozím majiteľovu sedem ročnú dcéru po areáli na spyderi. Čakáme na taxík, ktorý máme objednaný na celý deň, aby sme mohli dať túru po všetkých ôsmich miestnych páleniciach whisky. Šofér nás utvrdzuje, že všetky nestihneme, avšak na konci dňa skáče od radosti, že “mission complete” :-). Ostrov je realatívne plochý a vzhľadom na jeho veľkosť a počet páleníc na metre štvorcové, odporúčame prejsť ho bez moto a vychutnať si to. Ako prvú navštívime Lagavulin, pokračujeme Ardberg, Laphroaig, Bowmore, Caol Ila, Bunnahabhain, Kilchoman a končíme v Bruichladdich. O chutiach každej z nich a všetkých druhov by som sa tu mohla rozpísať na pár strán, ale každý nech si to zažije po svojom :-). Večeru dávame v miestnom bistre pri Bowmore destilérii. Super deň!

Pri raňajkách zisťujeme, že k porridge (ovsená kaša), sa podáva whisky Laphroaig. Odchádzame na trajekt. Za nami zastavuje autobus, šofér príde pokecať a zisťujeme, že má ženu z Novej Bane. Pokračujeme v jazde až po Oyster bar. Neďaleko pred ním je dedinka, kde sa konajú Highland games. Návšteva zámku je platená, tak aspoň foto. V oyster bare ochutnávame homára aj ustrice. Miško riskuje len rybaciu polievku, ktorá je super. Cestujeme ďalej a dávame kafe v Drovers Inn. Strašná búda, ale zaujímavá čokoládová torta. Pokračujeme cestou po Fort William. Krátko pred ním je krásne údolie Glencoe. V prípade turistiky je možné určite vidieť ešte krajšie scenérie, ako zo sedla. Príchod do ubytovania - Rustic View Bed&Breakfast. Domáca pani nám poradí večeru asi 20 min. pešo. Cestou natrafíme na bar, tak vymieňame večeru za ďalšiu ochutnávku whisky. Cestou na hotel si ešte kupujeme syr a oriešky.

Odchod smerom na Ben Nevis. Pekná cesta údolím, ale slepá. Vraciame sa do Fort Williamu, kupujeme suvenír a dávame kafe. Pokračujeme na malý trajekt - trvá asi 10 minút. Zase krásna trasa s peknými vyhliadkami, super úseky až po dedinu Mailag. Parkujeme na obed v Tearoome s morskými špecialitami. Keď nám čašníčka utiera stôl, vypadne zo mňa po slovensky, že by mi mohla umyť aj prilbu. Ona pekne odpovedá češtinou, že nie je problém :-). Dávame si pintu kreviet. Po odchode z dedinky Mailag je už cesta širšia, až tesne pred ubytovaním (cca.14km) sa znovu zužuje a prichádza pekný úsek. Dorazíme do zastrčenej dedinky (má len pár domov) pri mori v lesoch. Ubytovanie - The Glenelg Inn, máme nad barom, vonku je krásna záhrada. Večer v bare hrajú deti z miestnej hudobnej školy keltské piesne. Vynikajúca večera, mušle, krabie klepetá, langusty a samozrejme whisky.

Odchod z ubytovania je znovu smer trajekt. Je asi najmenší čo sme stretli, tak na cca. 6 áut. Je 9:30 hod., prvý trajekt vyráža o 10:00 hod.. Je to taký prievozník s dvoma psami, ktoré každému nosia paličky na hádzanie. Trajekt sa vytáča z prístavu, psi pomáhajú odväzovať lano. Cesta pokračuje jednoprúdovkou až po ostrov Sky. Nádherné scenérie so skalami do mora. Pri foto prestávke ma na parkovisku zablokuje auto, ale po pár pokusoch sa mi podarí dostať z nechaného priestoru. Moje nadávky v prilbe však pani z auta počuje a pekne po česky nám zapraje šťastnú cestu :-). Prichádzame na ďalší trajekt do Uig. Dávame čaj, počasie nie je až tak hrozné ako malo byť. Asi aj trajekt pôjde (to sa totiž pri zlom počasí v Škótsku stáva, že sa nemusíte dostať na/z ostrova). Trvá 1,5 hod. a ani veľmi nehádže. Prichádzame do Tarbertu na ostrove Harris, ktorý patrí do vonkajších Hebríd. Silný vietor, ale ešte neprší. Ubytovanie máme za 2,5km - Ceol Na Mara Guesthouse. Veľmi pekné, na samote, milí domáci. Odchádzame do Tarbertu na večeru na jednej moto, cestou späť už prší.

Raňajky s francúzskym toastom. Odchádzame smerom na North Uist. Musíme ísť trajektom. Sme tu však skoro, tak čakáme v autobuse prerobenom na krčmu. Cestou sem boli jedny z najkrajších pláží, čo sme videli. Na trajekt sme sa našťastie zmestili aj bez rezervácie a ihneď kupujeme spiatočný lístok na posledný trajekt v ten deň. Jazdíme si celý okruh, ale stále leje. Trasu si preto trochu skracujeme a čakáme na trajekt v lobster tee roome. Po vylodení musíme tankovať a kupujeme si na večeru syry a keksy. Vonkajšie Hebridy sú za pekného počasia nádherné miesto s krásnymi cestami vrátane Golden Road - úzka asfaltová cesta skalnatou krajinou ostrova Harris okolo opustených zátok a domčekov tkáčov tradičného tvídu. Oplatí sa zachádzka cez rašelinisko medzi dedinami Finsbay (s tuleňmi) a Leverburgh.

Raňajky zase super, lokálny black puding. Vyrážame na dnešnú trasu. Pekná cesta po cíp na Hushinish Beach. Na začiatku ešte prší, potom prestáva. Calanish stone - pekné šutre. Ďalej Blackhousy (Gearrannan Blackhouse Village) - tradičné kamenno-slamené domy, niektoré prerobené na hostel. Dnu nejdeme, je nedeľa a všetko je zavreté, ale vonku sa dá prechádzať. Po tade pekné cesty prírodou. Severná časť ostrova je rovina, nuda, nejdeme až po cíp, ale otáčame do Stornoway. Parkujeme na trajekte. Celé mesto je mŕtve - je nedeľa. Nachádzame jeden hotel, ktorý má otvorenú reštauráciu. Celkom fajn jedlo, pripomíname si tradičné haggis. Na trajekt nás napriek dažďu nakladajú ako posledných. Stovky ľudí, ktorí sa vracajú z končiaceho keltského festivalu. Je tak plno, že ani na zemi už nenájdeme miesto na sedenie. Ostávame vonku, dá sa to vydržať celú cestu. Príchod do Ullapoolu - pekné malé mesto. Ubytovanie - Ardvreck House je fajn s pekným výhľadom na jazero. Odchádzame rovno do miestneho baru sa najesť a chytáme posledný voľný stôl. Jedlo je super. Ustrice, steak, volské líčka. Zažívame prvé štípavé malé mušky.

Ráno vyzerá počasie všeljak, ale celý deň to vydrží bez dažďa. Vyrážame na 362km trasu smerom na juh. Odbočka na scénickú trasu smerom na Shieldag-Applecross. Nádhera. Jednoprúdovky, krásne výhľady. Je to jedna z najkrajších ciest v Škótsku, vrátane passu Applecross. Zastavujeme v jednej udiarni, dedko však len predáva ryby na domov. Od Applecrossu ďalej ťaháme do kopca, z hora brutálny výhľad a kľukatá cesta dole ako na pase. Prichádzame na hlavnú a ženieme smer Ullapool. Sem tam do kopcov, tiež veľmi pekná trasa. Prichádzame do Ullapool - tankujeme, nákup suveníru, včerajší bar, chytáme miesto. Pri príchode na hotel už prší, ale teraz to už nevadí.

Odchod v daždi a vo vetre smerom na sever. Jednoprúdovky, prvé auto v priekope. Staviame len na cigu za skalou, keď trochu prestáva pršať. V jednej väčšej dedinke dávame čaj, pumpu. Odchod do vnútrozemia smerom Lairg. Celú cestu údolím popri jazere sa ženieme za sanitkou, ktorá fičí 120 na jednosmerkách. Aj keď nás po čase chce pustiť pred seba, neobehujeme, ide sa za ňou oveľa rýchlejšie. V tejto časti Škótska už nie sú ani ovce. Odbočka späť smerom hore,  lúčime sa so sanitkou (sprievodným vozidlom) :-). Naša naplánovaná skratka je uzavretá cesta, tak berieme hlavnú smerom Touneby. Odbočka na západ smer Dourness. Cesta je stále jednosmerka, krásna, popri mori v skalách. Počasie sa zlepšuje, fúka, ale sem tam už slnko. Nádherné scenérie. Obchádzame zátoku, dávame čaj a koláčiky u starého uja. Dourness - jedny z najkrajších pláží a krásne výhľady. Cesta späť a na hotel - Bettyhill Hotel. Našťastie máme izbu s kúpeľňou, ostatné majú spoločné na chodbe. Sadáme rovno do baru a dávame ochutnávku whisky. Zoznamujeme sa s domácim 63 ročným dedkom (vyzerá na 80), ktorý sa s nami dáva do reči. Vysvetľuje nám, že Orkneye (čo je našou ďalšou zastávkou) sú síce krásne, ale ani “tráva” tam nerastie :-). Práve sa vrátil z festivalu v Stornoway a išiel tým istým trajektom ako my pred dvoma dňami. Naše stroje (spydre) sú atrakciou v celej dedine. Dávame večeru a spať. Veľmi milý personál.

Odchádzame na sever smerom trajekt na Orkneye. Pri čakaní si zašívam rukavice. Trajektom strašne hádže, ale to je nič oproti tomu, ako bude zajtra. Pri výjazde z trajektu mi vlečkou škrtnú blatník. Personál trajektu sa mi škrabanec okamžite snaží zotrieť, ale už ostala spomienka :-). Prvá zastávka je Destiléria Highland Park. Milý ujo nám dáva pár kvapiek ochutnať, stala sa jednou z našich obľúbených. Ďalšia zastávka je druhá a posledná destiléria na ostrove - Scapa. Pokračujeme jazdou po pamiatkach. Rozhádzané šutre - nezastavujeme, len obzeráme z motorky. Ďalej Skara Brare - prastaré obydlia, pekná zastávka. Zvyšok cesty je okolo ostrova. Orkneye sú placatý ostrov, sem tam kravy a ovce a sivé budovy. Dedko zo včerajšieho baru mal pravdu :-) Prichádzame na hotel - The Merkister Hotel. Za tú cenu je dosť ošumtelý, ale majú predlžovačku a normálnu batériu v kúpelni. Čašník pri večeri nie je príliš milý, večera je v pohode. Ľudia tu už rozprávajú nárečím a podľa mňa im ani Angličan nerozumie.

Odchod z hotela na trajekt. Dávame ešte v dedinke pri trajekte kávu a čaj. Prší a vietor silnie. Cesta trajektom je peklo, celý katamaran sa prepadáva do hlbokých vĺn, skoro celý trajekt grcia. Ja s dvoma kinedrylmi prežijem, ešteže je to len hodinka. Ďalej cesta v šialenom vetre, sem tam dážď. Sem tam aj pekný výhľad na útesy do mora. Prichádzame na ubytovanie - Culgower House, ktoré vyzerá ako vila v strede záhrady. Zvonček ako v Adams family - potiahnuť a zvonec. Otvára nám majiteľ - John, ukazuje ubytko, navarí čaj a podáva koláčiky. Odchádzame do Helmsdalu na večeru do miestneho hostinca The Bannockburn Inn - najlepšie steaky v meste. A naozaj, steaky sú super. Ubytovanie je veľmi pekné akurát už nefunguje kúrenie a teplota vonku je pod 10 stupňov.

Raňajky - najlepšia praženica, lievance, vlastné žemličky. Pohýname sa, vietor je už v pohode. Zastávka v destilérii Glenmorangie. Oplatí sa navštíviť kvôli najvyšším medeným kadiam a hlavne, stala sa mojou najoblúbenejšou (klasická 10 ročná). Keďže jazdíme, dávajú nám pár kvapiek zadarmo ochutnať. Kupujeme jednu fľašu. Pokračujeme cestou po hlavnej, ktorá je dosť plná. Prichádzame do krajiny páleníc a stojíme v dvoch. Ďalej je mestečko Dufftown - hlavné mesto whisky. Pekné, oplatí sa prísť na viac dní a prejsť okolité pálenice bez moto. Je to však pravé turistické. Pokračujeme po krajine už po bočných cestách - pekné cesty, na každom rohu nejaká destiléria. Odbočujeme na ešte viac vedľajšiu cestu smerom k Loch Ness. Úžasná cesta po kopcoch, úplne prázdna. Sem-tam si musíte otvoriť závoru, ktorá chráni prechodu oviec. V jednej zákrute stretávame auto z Košíc. Do ubytovania - Foyers Bay Country House, najprv netrafíme, je to o jednu cestu pod nami v lese. Majitelia - starší manželský pár, on varí, ona obsluhuje. Izba pekná s terasou. Na večeru nám ponúknu super steak z jeleňa. Po večeri ochutnávame v bare ešte neznáme whisky. Pán majiteľ je členom whisky spolku, tak nám dáva rozumy.

Dnešná trasa je oddychová okolo jazera Loch Ness. Prvá zastávka Dores Inn - kafe, čaj. Slniečko začína svietiť. Na parkovisku Nessie Hunter karavan, ale je zavretý, dnes príšery nechytajú. Pokračujeme smerom na Inverness, prechádzame cez mesto smerom na druhú stranu jazera. Suvenír shop Nessie, obzeráme, je to tam plné turistov. Pokračujeme do Nessie centra na výstavu o Nessie. Ďalej cesta do Glen Affric cca. 40km krásne údolie pri vode. Vraciame sa do Drumnachroditu, navštevujeme Nessieland a dávame kávu a čaj, pokecáme s českými čašníčkami. Pribúda mi spolujazdec - plyšová Nessie. V meste je aj obchod so 600 whisky, ale je zavretý. Začína pršať. Pokračujeme smerom do Fort Augustus, tankujeme, pozeráme kanály a odchádzame už v daždi. Cesta na Foyers je nádherná, po kopcoch. Vyjde slnko, dávame druhú večeru a zase pokec pri whisky s majiteľmi v bare. Dozvedáme sa, že nemôžu ubytovať deti do 16 rokov, keďže nemajú oddelenú miestnosť, kde sa podáva alkohol. Vysvetľujú nám aj, že vlastne žijú na konci sveta, keďže najbližší obchod je v Inverness, čo je 80 míľ tam a späť, takže si všetko musia veľmi dobre plánovať.

Voľný deň. Odchádzame jazdiť kade sa nám zachce. Zastávka v kaviarni nad vodopádmi. Po ceste ešte návšteva destilérie whisky Tomatin. Krásna vedľaljšia cesta kopcami.

Je to deň cestovania po páleniciach whisky. Návštevy destilérií sa oplatia aj keď na moto nemôžte všetko ochutnávať. História výroby whisky, celý proces a rozdiely medzi jednotlivými fľašami je zaujímavé a poučné. K tomu je to cestovanie krásnou prírodou. Sem tam zrúcanina, alebo pekný zámok so záhradami. Oplatí sa pozrieť Balmoral Castle. Ak máte čas, vyberte si ešte viac vedľajšie cesty, ktoré vedú pahorkami vysočiny. Napríklad trasa od Huntly po Balmoral. Ubytovanie No45 Guest House.

Vyrážame, obloha zamračená, ale v tejto krajine sa to môže rýchlo zmeniť. Prvý úsek pekné cesty kopcami a údoliami. Okúzľujúci starý prístav Crail bol inšpiráciou aj celému radu umelcov. Dávame koláčik, kávu a čaj v krásnej čajovni - Crail Harbour Gallery&Tearoom na skalách pri mori. Ďalej pokračujeme smerom Edinburgh - South Braid Hills Hotel. Máme tam jednu noc, tak chceme prísť skôr, aby sme stihli pozrieť mesto. Nakoniec tesne pred hradom vchádzame do The Scotch Whisky Experience a odchádzame z nej až po polnoci. Ak nestiháte túry po destilériách, tu vám predvedú celú výrobu,  urobia ochutnávku a v reštaurácii sa môžte dobre najesť. Bar je vybavený vyše 600 druhmi whisky, takže o zábavu je postarané :-).

Ráno sa ešte ideme prejsť centrom Edinburghu a pri odchode z parkoviska musíme opravovať Miškove moto. Našťastie je to len čidlo z alarmu, ktoré treba vymontovať (pričom sa demontujú skoro všetky diely z moto) a vyčistiť. Stihneme ešte návštevu lode - Royal Yacht Britannia. Pokračujeme cestou po východnom pobreží Škótska. Je tu oveľa viac premávky a turistov ako bolo na západe. Niektoré výhľady na more sa však oplatia na zastávku s foto. Oplatí sa odbočka na cíp St. Abb’s Head. Končíme na poslednom ubytovaní v Škótsku - Wheatsheaf Hotel. Krásne, útlné izby a veľmi dobrá reštaurácia.

Deň je už o odchode zo Škótska, takže sa musíme dostať na trajekt v Newcastle upon Tyne. Napriek tomu je cesta pri mori s peknými vyhliadkami na more, golfové ihriská. Pekná zastávka v dedinke Seahouses s prístavom a na zámku Bamburgh Castle.